Čtete text rubriky Blogy a komentáře. Jedná se názor autora, který se nemusí shodovat s postojem redakce.
Rozhodol som sa, že svojej ženuške Janičke pomôžem, a tento týždeň vás poteším príspevkom ja, ten skvelý/zlý, ne-/-nápomocný, ..., proste veľa krát spomínaný manžel Miro. Tak snáď vás to zaujme aspoň z pätiny tak, ako krásne blogy mojej ženy.
35. DÍL: NA ROZTRHÁNÍ: Mámu jsem sněd, tátu jsem sněd a vás taky sním
36. DÍL: NA ROZTRHÁNÍ: Od hlavy k pohlaví
37. DÍL: NA ROZTRHÁNÍ: (Nejen) Maminčiny výlety
38. DÍL: NA ROZTRHÁNÍ: Pootevření 13. komnaty těhotenství
39. DÍL: NA ROZTRHÁNÍ: Poprvé bez
Ako minule písala, že mi to dá „sežrat“ tým, že konečne vypadne na predĺžený wellness víkend, ja som to videl úplne ináč. Nesmierne som sa na to tešil, a už dlho som hľadal príležitosť, ako ju „vykopnúť“ z domu, aby som nemusel dookola počúvať: „Ty nevieš aké to je, skús si to aspoň na víkend ...“, z čoho som už mal celkom veľkú hlavu. Viem, že je materstvo veľmi náročné, a nie vždy pomáham, ako by sa patrilo, ale určite mi dáte za pravdu, že to omieľanie dookola tomu vôbec nepomáha.
„Písala Martina, že už bude vyrážať,“ zahlásila už zbalená Janička, a ja som vedel, že konečne prišiel ten očakávaný okamžik, a začne nám trápe... nie nie, veľká pánska jazda! Otecko s mamkou sa lúčia, Vincík sa hraje, rýchlo rýchlo zatvoriť dvere, aby nezačala „show“. Hmm, tak nič, Vincík hneď priletel, spustil symbolický plač, ten prešiel do hysterického kričania a trhania si vlasov na podlahe, rozhadzovania topánok a ... dobre no, tak som sa nechal uniesť, pri tak napínavej chvíľke.
Vincík zaplakal iba na chvíľku, ale hneď som ho zamestnal, takže si obratom ani neuvedomoval, že mamka niekam odchádza na dlhšiu dobu.
Sám som bol zvedavý, ako to spolu prvý krát sami zvládneme, a koľko šedivých vlasov mi pribudne. Toho, že by som Vinculu nezabavil, nevedel prebaliť, obliecť... som sa vôbec neobával, doma aj vonku je toho veľa, na čom sa dve malé deti (Vincík a otecko) môžu dostatočne vyblbnúť, a to ostatné už mám dávno zautomatizované. Ani toho, že by som ho v noci neuspal, som sa nebál, to už sme si užili viac krát, keď šla mamka večer do ulíc „veľko"-mesta za kultúrou a podobne. Na to máme s Vincíkom krásny rituál so zvieratkami a rozprávaním, kedy sú nejaký plač, krik a odpor veľkou neznámou.
Takže neuveríte, ale najväčšie obavy som mal z prípravy jedla. No jasne, poviete si, že na tom nič nie je, a máte pravdu, keď to chcete odbiť nejakou kašičkou z prášku a podobne. Ale ako otec, ktorý chce udržiavať zdravú a pestrú stravu u svojho syna, je potreba byť veľmi kreatívny, a neodbiť ho len chlebom s maslom a medom! (To mal aj tak skoro každé ráno :-D).
Bola to ale iba obava, strach som rozhodne nemal, vedel som, že si určite nejako poradím, veď mám „Hotelovku“ a Vincík nie je vôbec vyberavý, takže to zo mňa všetko opadlo hneď pri prvej večeri, kedy si pochutnal na cestovinách so zeleninou (niečo v čom sa môže hrabať ručičkami), ktoré máme obaja radi. Je ale pravda, že na tom musím (a chcem) ešte zapracovať.
Prvá noc prebehla v poriadku, až na chvíľu, kedy nám maminka „musela“ zaskajpovať, aby malého rozhodila, a nemal som to až tak pohodové. Na ráno sme už boli dohodnutý s našou kamarátkou Magdou, že vezmeme kočiariky s deťmi, a pôjdeme si zabehať. Aj keď nás z tradične očakávaného cca desať kilometrového behu Magduška vyhecovala až k pätnástim kilometrom („Když tak hezky spí“, „no jasne, čistý anjelici“), tak to bol krásny začiatok dňa.
Po obede sme si tradične dali „dvacet“, a potom svete div sa, začal byť Vincík nejaký divný, čo mi potvrdilo aj to, keď ma po zahryznutí do mrkvy obratom povracal. To by bolo, aby sa mamka vrátila k fungujúcemu synáčikovi, to bude radosti! Ako šikovný otec mu meriam teplotu, je mierne zvýšená, takže dnes iba rýchla vaňa, pred spaním dávam preventívne čípok, a v noci sa už nič zvláštneho neprihodilo.
Prišiel deň D, nedeľa, veľký návrat mamky, ktorej som ráno oznámil, že malý dostal hnačku, takže sa žiadne Pohlreichoviny nekonajú, a udržujem ho na čaji a suchých rohlíkoch (osud asi chcel ,aby som viac nevaril). Nemám predstavu aké má žena pred cestou pocity, ale snáď malému nebude nič vážne, a vykľujú sa z toho tradične zuby alebo niečo podobné. Snáď si nemyslíte, že to má z mojej skvelej kuchyne!
Janička poobede dorazila v poriadku, a musím povedať, že som sa na ňu už veľmi tešil, nie preto že by som to nezvládal, to ste iste poznali, že to mám pod kontrolu, ale kompletná rodinka vždy funguje lepšie.
Ak sa na to teraz spätne pozriem, asi by som si vedel predstaviť byť na rodičovskej, aj keď po necelých troch dňoch, kedy sa sústredíte len na dieťa, neviem, kedy by som mal nájsť čas na svoje záľuby a podobne.
Nemyslím si, ale som presvedčený, že by si takýto predĺžený víkend, alebo niečo podobné, ale najmenej na 3 dni, mal skúsiť každý otecko, aby si uvedomil, aké je to náročné, starať sa o dieťa denno-denne. Proste chlap musí pochopiť, že jeho podpora je vyžadovaná a mala by byť samozrejmosťou, aby naše ženušky mali ešte za bieleho dňa chvíľu pre seba, a nie len doháňať to pri obedňajšom spánku detí alebo v noci.
Svoju Ženu si za to všetko, čo je schopná momentálne tehotná zvládať, strašne vážim, a nadovšetko Milujem!
PS: Snáď vám moja „slovenčina“ nerobila problémy, a článok nenudil. Ďakujem. ;-)
Pro přidání příspěvku se musíte nejdříve přihlásit / registrovat / přihlásit přes Facebook.
